Home

I Performances I Productions index I

Reviews

I Booking  

Facebook myspace Facebook


THE KIDNAPPING OF EUROPE


This mythological story about the kidnapping of Europe is a story about beauty, naiveté, desire, omnipotence and values, which are over time replaced by fear, paranoia, decay and chaos under the influence of many circumstances. It is equally a story about contrasts and the phenomenon of withdrawal into one's inner world, which contrasts with the world of nomads, migrants or wayfarers. The clash of these distinct worlds becomes a foreshadowing of slavery, war, death and the spilling of blood. Contemporary Europe is literally becoming a fulfilment and a physical representation of ancient Greek mythology. The kidnapping of Europe is stripped of its figurativeness and brought into the reality. And man is always the one behind it. Or is it so?

Collective



Impromptu

God, who became man, is suddenly standing in the middle of a desert. He feels unbearable heat, he feels thirst, he feels much more. He is starting to doubt his decision. He notices a snake, which has stopped right in front of him, watching him in fascination. It lets itself be captured. As a human needing to make decisions, God decides to hang himself using the snake. However, there are no trees on the desert. There is also a question of which tree wouldn’t cave under the weight of God.



God sets out towards the sea, snake in his hand, to sail to a more welcoming land. Once he reaches the ship, however, they ask him for a passport. After he is told that he is a nobody without a passport, just a cipher, He replies, I am who I am, and the men roar in laughter. How does it end?
I think that he drowns as well.

Peter Lomnický

Time present and time past are both perhaps present in time future. And time future contained in time past. If all time is eternally present, all time is unredeemable. Or say that the end precedes the beginning. The end and the beginning were always there. Before the beginning and after the end. And all is eternally present.

T.S. Eliot


4

On the run:

The number four as a symbolic way towards the centre of the play (combinatorics) and towards the structure of the play. The divine heavenly cow with four teats on its udder, and out of them, four rivers of milk flowing in four directions. In the book of Genesis, four rivers of paradise flow around the world. The Bible speaks of four cherubim and the apocryphal book of Enoch of four archangels as an image of God’s power spreading into the four corners of the world. Buddha proclaimed four basic noble truths. Old Buddhist mysticism also recognized four stages of deep collectedness on the way to ecstasy.

 

“The hell of the living is not something that will be. If there is one, it is what is already here, the hell we live in every day, that we make by being together. There are two ways to escape suffering it. The first is easy for many: accept the hell, and become such a part of it that you can no longer see it. The second is risky and demands constant vigilance and apprehension: seek and learn to recognize who and what, in the midst of hell, are not hell, then make them endure, give them space.”

Italo Calvino

In the age between governments, old forms are disintegrating, everything is decaying and the new is unable to be born. Progress is transformed into a fight for survival. It doesn’t denote advancing forward, but rather escaping the present disaster. Life is becoming a series of ever-changing episodes with no room for questioning the purpose of life. Are we on a ship of fools swimming around Europe or are we in hell with the Europe which has been kidnapped?

_


One simply cannot stop playing between the sentences. We play attacca, without stopping. Only if one of the players has a replica does he stop, say something and resume. Does it express any sort of value found between the coincidental events in life? If you play for that long, your instruments won’t stay in tune and each of them starts to sound different. Do we fight till the very end and adapt to others? Even if we’re out of tune?
String Quartet (or rather – the state)

String Quartet (teda – štát)

 

 

ÚNOS EURÓPY

Mytologický príbeh o únose Európy je príbehom o kráse, naivite, túžbe, o všemohúcnosti a hodnotách, ktoré pod vplyvom mnohých okolností a rokov vystrieda strach, paranoja, úpadok a chaos. Rovnako je to aj príbeh o kontrastoch, fenoméne uzatvorenosti do vlastného sveta, ktorý sa konfrontuje so svetom nomádov, migrantov / putujúcich, kde stret tak rozdielnych svetov predznamenáva otroctvá, vojnu, smrť a krviprelievanie. Dnešná Európa sa stáva doslova naplnením a zreálnením aj starogréckej mytológie. Únos Európy sa zo symbolickej roviny presúva do roviny skutočnosti. A za všetkým tým stojí vždy človek. Alebo je to inak?

Kolektív



Impromptu

Zrazu stojí Boh, ktorý sa stal človekom, uprostred púšte. Pocíti neznesiteľné teplo, pocíti smäd, pocíti viac. Začína pochybovať o svojom rozhodnutí. Zbadá hada, ktorý sa pred ním zastavil a fascinovane ho pozoruje. Bez problémov sa nechá chytiť. Boh sa rozhodne, keďže sa ako človek musí rozhodovať, že sa na tom hadovi obesí. Ale na púšti nerastie jediný strom. Je tiež otázka, či existuje strom, ktorý by udržal Boha.



Boh sa vydal s hadom v ruke k moru, aby sa preplavil na prívetivejšiu pevninu. Keď však konečne prišiel k lodi pýtali od neho pas. Jeho odpoveď Som, kto som, na vyhlásenia, že bez pasu neexistuje, že je len hovno, vyvolala búrlivý smiech. Ako sa to skončilo? Myslím, že sa tiež utopil.

Peter Lomnický

Súčasnosť a minulosť sú obe pravdepodobne prítomné v budúcnosti. A budúcnosť je obsiahnutá v minulosti. Ak sú všetky časy večne prítomné, akýkoľvek čas je nemerateľný. Alebo povedzme, že koniec predchádza začiatku. Koniec a začiatok tu vždy boli. Pred začiatkom aj po konci. A všetko je navždy súčasnosť.

T.S. Eliot


4

Na úteku:

Číslo štyri ako symbolické východisko smerom do vnútra hry (kombinatorika) aj smerom ku členeniu hry. Božská nebeská krava na svojom vemene nosí štyri struky, z ktorých vytekajú štyri rieky mlieka do štyroch strán. V knihe Genesis štyri rajské rieky obtekajú svet. Biblia hovorí o štyroch cherubínoch a apokryfná kniha Henochova o štyroch archanjeloch ako obrazoch Božej moci, rozširujúca sa do všetkých štyroch strán sveta. Buddha hlásal štyri základné sväté pravdy. Rovnako stará buddhistická mystika tiež rozoznávala štyri stupne sebaponorenia na ceste k extáze.

 

„Živé peklo nie je niečo, čo ešte len príde: ak existuje, je už tu, je to peklo, v ktorom každý deň žijeme a ktoré spoločne vytvárame: Existujú dve cesty, ktorými môžeme uniknúť z jeho utrpenia. Prvá je pre väčšinu tá jednoduchšia: príjimite peklo a staňte sa natoľko jeho súčasťou, že ho prestanete vnímať. Druhá je nebezpečnejšia a vyžaduje si neustálu pozornosť a porozumenie: snažte a učte sa rozpoznávať, kto alebo čo uprostred pekla nie je a potom tým v pekle pomôžte prežiť.“

Italo Calvino


V dobe medzivládia sa rozkladajú staré formy, všetko sa rozpadá a nové sa nemôže zrodiť. Pokrok sa mení na prežitie či udržanie sa pri živote. Nie je napredovaním, iba únik pred vzniknutou katastrofou. Život sa stáva sledom stále sa meniacich epizód, kde otázka o zmysle života nemá miesto. Sme na lodi bláznov oboplávajúcej Európu, alebo v pekle s unesenou Európou?

_

Medzi vetami sa nedá zastaviť hrať. Hrá sa Attaca (bez zastavenia). Iba vtedy, keď majú hráči repliku, jeden z nich zastaví, niečo povie a pokračuje ďalej. Vyjadruje to nejakú hodnotu medzi náhodnými udalosťami života? Keď sa hrá tak dlho, tak vaše nástroje sa rozladia a každý hrá úplne inak. Bojovať do konca a prispôsobiť sa jeden druhému? Aj napriek tomu, že neladíme?

String Quartet (teda – štát)

 

 

 



Projekt podporili:
BSK, Fond na podporu umenia, A4,
Nadácia Cvernovka

 

 

 

Name: ÚNOS EURÓPY
Duration: 45 min


Cast:
Stanislava Vlčeková, Martina Hajdyla Lacová,
Sláva Daubnerová, Marián Prevendarčík

Author:
Peter Lomnický
Direction:

Jozef Vlk
Choreography:
Stanislava Vlčeková
Music composition:
Vladislav „Slnko“ Šarišský
Dramaturgy:
Martin Hodoň, Dáša Čiripová
Music realisation:
Spectrum Quartett (Ján Kružliak , Adam Novák, Peter Dvorský, Branislav Bielik)
Stage design:
Ján Ptačin
Light design:
Ján Ptačin, Jozef Vlk
Costumes:
Katarína Holková
Production:
Martina Širáňová

 

Photogalery:




 


Production Index /1990-2017/


1990 Comic mirror
1991 ..on the ground.. / a dato vs. hubris company
1991 Screaching pipes of nothingness / hubris company
1991 Point on the horizon / a dato vs hubris company
1992 Ulysses / hubris company
1992 Something in the way / hubris company vs a dato
1993 UBU-celzia krona / hubris company
1994 Murphy / hubris company

1995 code:QUTNXZ84/8Y / debris company

1995 Nobody knows / debris company
1997 Ode to filth / theatre la fabriks_du merlan vs debris company
1997 Biology of an obstacle / debris company
1998 Cosmidiot / debris company
2006 Soliloquy / debris company
2007 Dolcissime sirene / debris company
2007 Ortopoetikum / maja hriesik vs. debris company
2008 HEXEN / debris company
2010 Between a rock and a hard place / produced for MESA Prague
2010 MONO / debris company

2010
SOFA: / presented by debris company
2012 power power dance / debris company_verte_anna steller
2012 Oblaky / martin cicvak_debris company
2012 KOLISKY_battle zone / debris company
2012 EPIC / debris company
2014 CLEAR / debris company

2015 ROOTS / debris company dance studio Banska Bystrica

2017 WOW! / debris company
2017 Únos Európy / debris company

 

 




© 2018 Debris company. All rights reserved.
:. designed by senor nunez